Poznáte ten víťazný pocit, keď vstanete zavčasu a vydáte sa do prírody a s pribúdajúcim svetlom sa cítite odmenení za to, že ste si privstali? Aj nám sa takto pošťastilo.
S profi-fotografom som sa ocitla v rannej, hmlou objatej slovenskej krajine. Neodolali sme jej kráse a kým si on išiel spraviť niekoľko úžasných záberov, ja som sa kochala jej sviežou silou a bola som (ako by boli azda mnohí na mojom mieste) očarená švitoriacimi vtáčikmi, ručiacimi jeleňmi a vánkom, čo neustále tvaroval oblaky. V jednej chvíli som neodolala a hoci som vedela, že s mojim mobilom to nebude veľká sláva (čo sa kvality fotky týka), no musela som si atmosféru krajiny zachytiť aspoň pre ten pocit.
Keď som sa k fotke doma vrátila a prezerala si krásne miesta, kde sme sa ráno zastavili, dych mi vyrazilo od prekvapenia. Áno, atmosféra tam bola. Aj presne tá krajina tam bola. Ale v oblakoch som zbadala čosi, čo som pre mocný slnečný jas svojimi očami nemohla vtedy na mieste vidieť. V otvorenom oblačnom okne je profil Božej tváre, ktorá sa milo pozerá na svoju krajinu a priamo pred nos prilieta Pánu Bohu aj silueta anjela, ktorý akoby prichádzal hlásiť, že všetci už vstali a všetko je v poriadku...
Možno som sama, kto to vidí. Ale ak ju tam vidíte tiež, podeľte sa o svoju radosť s ďalšími, ktorých môže pohľad na tento okamih potešiť. Budem rada :)
"Pán hľadí z neba a vidí všetkých ľudí. Pozerá z miesta, kde prebýva, na všetkých obyvateľov zeme, on, čo každému osve utvoril srdce a chápe všetky ich skutky." (Žalm 33, 13-15)