Koľkokrát sme to už videli? Dievča po zásnubách celé žiari, mladomanžel po svadbe priberie, po rozvode rapídne schudne (a nie, ani jedno nie je kuchyňou), po nehodách pribúdajú jazvy, po tragédiách vrásky, po sklamaniach kilá, po trápeniach kruhy pod očami, po zdolaných krízach pribúda sebaúcta.
A toto všetko sa deje bez ohľadu na vek. (Zasnúbená žena krásnie láskou tak v dvadsiatich ako v štyridsiatich.) Inak by všetci dvadsiatnici, tridsiatnici aj päťdesiatnici vyzerali - aspoň viac-menej - rovnako. Ale nevyzerajú. Každý si preskáčeme vlastné výzvy, prekážky, zlomy. Niekto skôr, niekto neskôr, niekto s ľahkosťou, niekto na siedmy raz a niekto neváha to aj vzdať. Toto všetko sa podpisuje na našej duši a odzrkadľuje na našom zovňajšku.
Poznala som dámu, čo mala v pätnástich skúsenosti 35-ročnej matky. A muža, v ktorom napriek šedinám žije "večný chlapec" - Peter Pan. Mala som kamarátku, ktorej sa po ockovej smrti zmenili oči - akoby smútkom oťaželi. A také zostali dodnes, či je vážna alebo rozosmiata. Poznala som milú bucľatú pani, ktorá po smrti svojho syna veľmi schudla a zvážnela, no nadobudla zároveň akúsi vznešenú krásu. V žiadnom prípade sa však zmeny nedajú globalizovať. Po náraze na prekážku je na každom z nás, ako sa s ňou vysporiadame. Poznala som šikanovaného chlapca, ktorý utekal - menil školy rýchlejšie ako zošity - a stal sa z neho zamračený samotár. A poznala som šikanovaného chlapca, ktorý to síce preplakal, ale ustál a dnes je z neho veselý sebavedomý mladík - a tí, čo ho šikanovali sú radi (a dokonca tak trochu poctení), že môžu byť jeho priateľmi. Poznám tiež muža, ktorý po rozvode prišiel o tretinu svojej váhy, iného ktorý prišiel asi o osminu svojej výšky a ďalšieho, ktorý prišiel k množstvu pracovných príležitostí (dnes tvrdí, že je šťastne rozvedený).
Príkladov je nespočet a určite máte vo svojom okolí podobné. Ľudia sa menia situáciami, nie vekom. (vek sa nám môže pomaly podpisovať na tele, ale nezmení nás. Mnohých ani po rokoch.) Dôležitá je však tá zmena, ktorá sa deje. Lebo sa deje neustále. Panta rhei. Všetko plynie. Keď si to Herakleitos uvedomil, vyslovil svoje známe: "Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky."
Meníme sa každým dňom. Nie pre čas (vek), ktorý nám beží. Meníme sa tým, čo zažívame. Niekedy len množstvo všedností, niekedy znamenité momenty poznania.
Márai výstižne hovorí, že nie je našou úlohou byť mladý, ani nebyť chorý. (Alebo vari niekto z Vás od seba očakáva, že na oslave svojej storočnice bude vyzerať na 25 a jesenné zmeny počasia v ňom vyvolajú maximálne otázku: kúpiť si nejaké Céčko, či nekúpiť?) Honba za večnou mladosťou je naivná, pokiaľ len nie ste spisovateľ schopný svojim dielom (s touto témou) ponúknuť svetu trocha súdneho rozumu.
Preto nám všetkým na záver tohto zamyslenia prajem, aby sme životné skúsenosti zbierali s pokojom, okolnostiam čelili s rozvahou a aby sme sa menili do stále väčšej, bohatšej, ušľachtilej múdrosti. Je tým najväčším darom, o aký sa môžeme usilovať.